Rozsah a členenie

Rozloha územia

Mestské lesy Kremnica, s. r. o. hospodária na lesnom majetku mesta Kremnica. Jeho výmera je 9 600 ha lesnej pôdy.

Poloha územia a výškové pomery

Územie Mestských lesov sa nachádza v severozápadnej časti Kremnického pohoria a v južnej časti Turčianskej kotliny. Východnú hranicu tvorí hlavný hrebeň Kremnického pohoria až po horský prechod Šturec, na západe siahajú po obec Dubové.

Z hľadiska vertikálneho členenia ležia lesy Mestských lesov od približne 500 m n. m. (Dubové, Rovná Hora) až po 1 318 m n. m. (Flochovský chrbát).

Drevinové zloženie

Zastúpenie ihličnatých a listnatých drevín v lesoch mesta Kremnica k 1. 1. 2010:

Plošné zastúpenie drevín lesov mesta Kremnica k 1. 1. 2010:

Kategórie lesa

Chránené územia

Svrčinník

Svrčinník je prírodná rezervácia o výmere 2 224 900 m², z toho v správe Mestských lesov Kremnica, s. r. o. je 1 072 800 m². Za prírodnú rezerváciu bol vyhlásený v roku 2001. Predmetom ochrany je zachovaný komplex klimaxových lesných spoločenstiev bukových a smrekových lesov v montánnom stupni s prirodzeným druhovým zložením a typickou prirodzenou štruktúrou, miestami až pralesného charakteru na ktoré sú viazané mnohé chránené a ohrozené druhy fauny.

Kremnický Štós

Kremnický Štós je prírodná rezervácia o výmere 187 700 m² vyhlásená v roku 1953. Predmetom ochrany je územie, slúžiace na štúdium štruktúr vulkanického reliéfu a rozpadu sopečných hornín. Cenné sú sukcesné štádiá machorastov a lišajníkov na skalnom substráte.

Náučný chodník

Zelená Cesta

Turisticko-náučný chodník ZELENÁ CESTA vznikol v roku 1990 a obnovený bol v roku 2009 na podnet mesta Kremnica a Mestských lesov Kremnica, s. r. o.

Východiskom je parčík v meste, odkiaľ sa pokračuje asi jeden kilometer smerom na Skalku, kde začína prvou zastávkou – „Vejmutovkový porast“.

Dĺžka NCH je 8,9 km, má 8 zastávok, čas prechodu je 4 hod. Terén je stredne náročný až náročný, vzhľadom na 350 m prevýšenie a dĺžku trasy. Chodník má veľký a malý okruh, malý končí na Vajanke, veľký pokračuje na Kremnický štós.

Zastávky:

1) Vejmutovkový porast – je jedným z najstarších porastov na Slovensku so súvislým zastúpením tejto introdukovanej dreviny. Vek sa odhaduje na 90 – 100 rokov.

2) Bujačia lúka – prírodná rezervácia s výskytom šafránu Heuffelovho, vyhlásená v roku 1986, s rozlohou 2,02 ha.

3) Prvý grantík – zastávka s ukážkou rozmanitosti druhov živočíchov.

4) Druhý grantík – v minulosti intenzívne využívané a menené okolie. Körmendyho jaskyňa vznikla umelo pri ťažbe andezitu, ktorý ťažili talianski tunelári pri stavbe železnice v rokoch 1869 – 1872.

5) Vajanka – história lesníctva na Slovensku a v Kremnici. Tu končí malý okruh prechodom na železničnú stanicu sa dá prejsť na východisko NCH alebo pokračovať dlhšou trasou až na Kremnický štós.

6) Alžbetina skala – pamätná tabuľa osadená na skale v roku 1898 z príležitosti tragickej smrti cisárovnej Alžbety.

7) Kremnický štós – prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1953, s rozlohou 18,77 ha. Vyskytujú sa tu viaceré chránené druhy rastlín a živočíchov.

8) Vyhliadka – je zastávka, kde je najkrajší výhľad na mesto Kremnica a vrcholy, ktoré ju obklopujú. Ukážka zaujímavých skalných útvarov.

Kaskády

Protipovodňové opatrenia – rekonštrukcia prehrádzok v Krahuľskej doline

Stavba „Protipovodňové opatrenia – Rekonštrukcia prehrádzok v Krahuľskej doline“ bola skolaudovaná a odovzdaná do užívania v roku 2017 pri príležitosti 25. výročia vzniku Mestských lesov Kremnica, s. r. o. Pôvodné protipovodňové prehrádzky „Kaskády“ boli postavené v rokoch 1938 – 40 ako súčasť regulácie potoka v Kremnici. Mali zabrániť prenikaniu splavenín do mesta. Rozhodnutiu postaviť ich predchádzali povodne po silných prietržiach mračien v roku 1935, ktoré napáchali v meste škody. Až v roku 2014 sa mesto rozhodlo prostredníctvom Mestských lesov Kremnica, s. r. o. pristúpiť ku komplexnej rekonštrukcii už nefungujúcich prehrádzok. Cieľom bolo zabezpečiť protipovodňovú funkciu a zároveň turisticky zatraktívniť lokalitu, ktorá spája Kremnicu s Krahuľami.

Povodeň v Kremnici, dňa 31. 7. 2016

V priebehu hodiny padlo 72 mm zrážok a celkový úhrn za 24 hod. bol 122 mm. V ten deň došlo k podmytiu hlavnej cesty Kremnické Bane – Kremnica (I/65) prívalovou vodou zo silných dažďov. Dá sa očakávať, že podobných situácií bude v budúcnosti viac. Opodstatnenosť rekonštrukcie „Kaskád“ sa ukázalo ako nutné protipovodňové opatrenie.

Turistická rozhľadňa Krahulský vrch

Historický nápis pod „Kesselom“

Nápis vznikol v roku 1751, po čase sa však naň zabudlo a zarástol machom. K jeho znovuobjaveniu došlo koncom 20. storočia. Nápis poznal už „Frico báči“, teda Bedrich Gayer (1908 – 2000), baník a slávny kremnický historik – naturista. Zhruba v roku 1993 narazil na nápis pri potulkách po horách známy kremnický rytec Štefan Grosch (nar. 1923), ktorý ho očistil od machového porastu. Zároveň v roku 2002 v spolupráci s kremnickým múzeom vznikla fotodokumentácia latinského textu nápisu. Pôvodne sa na základe dešifrovaného slova Franciscum a letopočtu 1751 predpokladalo, že ide o text pripomínajúci návštevu cisára Františka Lotrinského v Kremnici v roku 1751.


Nápis je, žiaľ, málo čitateľný (zvetraný), preto dekódovanie jeho významu napokon trvalo zhruba pätnásť rokov. V rokoch 2002, 2003, 2016 a 2017 sa lúšteniu textu venoval historik kremnického múzea Daniel Haas Kianička. Najskôr sa mu podarilo dešifrovať časť textu, v ktorej sa spomína Franz Thurman (Franciscus Thurmann), komorský polesný (doložený aj v dokumentoch Štátneho archívu v Kremnici). Neskôr prečítal posledný riadok, ktorý hovorí o výsadbe sadeníc (plantarum). Napokon rozlúštil aj zvyšok textu (predposledný riadok), v ktorom sa konkretizuje, že išlo o výsadbu dubov (qvercus) s udaním rozlohy, na ktorej sa tak stalo (ulna XIIII).


Pre banské, hutnícke a minciarske prevádzky v Kremnici bolo potrebné veľké množstvo dreva. To sa získavalo z miestnych i vzdialenejších lesov. Pôvodne sa ťažilo devastačným spôsobom, neskôr, najmä od 18. storočia, sa lesy začali pravidelne obnovovať a vysádzali sa aj rôzne nové odolnejšie a kvalitnejšie druhy stromov.


Pamiatkou na obnovu lesného porastu je aj nápis pod „Kesslom“. Hovorí sa v ňom, že na tomto mieste bolo v roku 1751 vysadených 14 štvorcových siah (niečo cez 700 m²) sadeníc vzrastlých dubov. Udialo sa tak pod vedením kremnického cisársko-kráľovského komorského polesného Franza (Jacoba) Thurmana (kaiser-licher und käniglicher Majestät bey der Cammer allhier bestellter Waldbereiter – jeho oficiálny titul uvádzaný v archívnych prameňoch), ktorý sa na tomto poste spomína v písomných prameňoch v roku 1747 i v roku 1751. Mimochodom, v roku 1751 prebiehala v okolí nápisu pomerne čulá pracovná činnosť. Popri novej výsadbe je tu vtedy doložená aj výstavba novej cesty. V protokole kremnického Lesného úradu (Slovenský banský archív Banská Štiavnica) sa o jej polohe hovorí, že sa nachádzala v lesoch kremnickej Zvolenskej doliny (Sohlergründter Waldung) oproti vrchu označenému ako Mittern Rigl, čo je presne priestor dnešných Kaskád medzi vrchmi Kessel a Grošova Iúka. Na to, aby bolo možné po tejto novej ceste vyťahovať hore smerom na Krahule drevo aj v zime, odsúhlasil úrad v septembri roku 1751 zakúpenie 500 siah palivového dreva v celkovej hodnote 20 zlatých.


Dubový porast, ktorý bol pod „Kesslom“ vysadený v roku 1751, bol v priebehu 19. storočia vyťažený a spracovaný na drevnú hmotu, resp. drevené uhlie. Súčasný les bol vysadený na začiatku 20. storočia (okolo roku 1905). Vďaka textu nápisu sme informovaní o skutočnosti, že v polovici 18. storočia bol na tomto mieste vysadený porast dubov. Informácia je to veľmi hodnotná, pretože v archívnych prameňoch niet o nej zmienky.

Nápis – originálny text v latinčine:

Pro Me(-)moria Tenere
(cum) hoc D(omin)u(m) Franciscum Th
urmann s(acrae) c(esareae) a(c) R(egiae) Ma(ies)t(a)tis sylva
rum obeqvitatorem assertum
Laetas Qvercus ulna XIIII
plantarum Anno D(omini) 1751

Preklad do slovenčiny:

Na pamiatku toho, že
na tomto mieste bolo pod vedením Franza
Thurmana, ustanoveného cisársko-kráľovského
polesného vysadených
štrnásť štvorcových siah sadeníc
vzrastlých dubov. Roku Pána 1751.